Ketónová alebo bielkovinova dieta sa dnes stáva celkom populárnou. Niekto na ňu pozerá cez prsty, iný na ňu nedá dopustiť. Ja som niekedy patrila do prvej skupiny, teraz patrím do tej druhej, keďže táto diéta mi pomohla zhodiť viac ako dvadsať kilogramov, ktorým som sa nevedela zbaviť asi tak desať rokov. To však nie je téma, ktorej sa chcem dnes venovať. Témou, ktorej sa venovať chcem, je šport, respektíve, to, ako športovať a nešportovať pri tejto diéte.

Prečo si dávať pozor na pohyb

Mnohokrát sa dočítate, že ak ste pred bielkovinovou diétou nešportovali, nemali by ste s tým začítať zároveň s ňou, ale ak ste pred ňou športovali, tak môžete športovať pokojne ďalej. OK, toto tvrdenie by som si dovolila trošku poupraviť, možno až úplne vyvrátiť. Ja osobne som pred bielkovinovou diétou asi tri roky denne behávala cez desať kilometrov a dvakrát do týždňa chodila na zumbu. Vime, je divné, že som potrebovala diétu, no keď sa hýbete ako blázon, no ako blázon sa aj napchávate, tak sa vás kilá držia ako pritavené, nie prilepené.

Keď som s diétou začala, držala som sa odporúčaní, že mám športovať, no tak som športovala, a to presne tak, ako dovtedy. Asi po troch dňoch som skolabovala, čo vyzeralo asi nejako tak, že som skutočne padla z nôh uprostred chodníka. Musela som zavolať môjmu partnerovi, ktorý po mňa prišiel autom a okamžite sme bežali na pohotovosť. Tam mi povedali, že sa nemám diviť. Aj keď nejako bielkovinovú diétu neodsudzovali, pani doktorka mi povedala, že prvých dňoch je pohyb prísne zakázaný, a to bez rozdielu na to, koľko ste predtým behali, skákali alebo neskákali.

Takže drahé moje a drahí moji. Ak začnete diétovať, dajte si s pohybom pauzu, a to aspoň na týždeň. Fakt, nestojí to za to. Pokiaľ by ste to nevedeli vydržať, tak si zacvičte doma, napríklad jogu alebo iné pomalšie a pokojnejšie cvičenia. Hlavne nechoďte behať niekam, kde nebudete mať signál a keď „odkvecnete“, tak vás nájdu o rok.